Významné osobnosti
Matej Badányi
Narodil sa v Slovenskej Vsi v septembri 1824 ako člen šľachtickej rodiny. Študoval na kežmarskom lýceu, po maturite sa rozhodol pokračovať v štúdiu práva. Jeho veľkou záľubou sa však stala archeológia. Začal zbierať a odkupovať rôzne artefakty od nálezcov a dokonca aj sám sa snažil robiť výskum. Do slovenskej archeológie sa zapísal predovšetkým svojím výskumom jaskyne Aksamitka pri Haligovciach, ktorého výsledky publikoval v časopise Archaelogiai Értesitó´. Ide pritom o prvý publikovaný jaskynný prieskum na Slovensku. Vo výskume potom pokračoval spolu so známym spišským bádateľom Samuelom Rothom. Najprv sa domnievali, že ide o neolitické nálezy, až o 2 roky neskôr ich Badányi už uvádza ako paleolitické. Napriek prvotným pochybnostiam medzi vedeckou verejnosťou dnes už možno povedať, že Badányiho nálezy sú považované za prvé paleolitické jaskynné nálezy na Slovensku vôbec. Matej Badányi zomrel v roku 1893, hodnotné predmety z jeho pozostalosti sú súčasťou zbierok v Múzeu v Kežmarku .
PAMIATKY A KÚRIA RODINY BADÁNYI
Najväčšou pýchou v Slovenskej Vsi bola Badányiho kúria s nádhernou záhradou, ktorá mala rozlohu cca 1,5 ha . Významnými „prírodnými pamiatkami“ v Badányiho záhrade sú zákonom chránený strom jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).
Hneď po druhej svetovej vojne sídlo zbúrali, pritom na jeho záchranu stačilo opraviť strechu. Ako píše Smrek „starí Slovenčania hovorili o sídle Badányiovcov s veľkým obdivom. Kúria mala vraj 11 izieb. V pamäti im ostal nádherný drevený kazetový strop v hale, poľovnícky salón, altánok a sochy v záhrade“. Na jeho mieste dnes stojí obecný úrad. Už v spomínanom Múzeu v Kežmarku sa nachádza nábytok rodiny Bádanyiovcov a vyrezávaná sedacia súprava, špeciálne zhotovená pre novomanželov šľachtickej rodiny Bádanyi.
V obci sa nachádzal tiež liehovar s kaštieľom, ktorý stál oproti starej budovy katolíckej fary. Vo vlastníctve kaštieľa sa pravdepodobne vystriedal Badányiovský a Matiašovský zemiansky rod.
Na starom cintoríne v Slovenskej Vsi sa nachádza hrobka, kde sú pochovaní členovia rodiny Badányi v Slovenskej Vsi. Táto hrobka bola už dvakrát vykradnutá.
Badányiho záhrada
Predtým:
Teraz:
Badányiho sídlo
Predtým:
Teraz:
Badányiho hrobka:
Štefan Barnáš
Štefan Barnáš (* 19. januára 1900, Slovenská Ves – † 19. apríla 1964, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky biskup, novotomistický filozof, publicista, profesor teológie a filozofie, pomocný spišský biskup. Narodil sa v roľníckej rodine v Slovenskej Vsi v okrese Kežmarok. Študoval na gymnáziách v Podolínci, Rožňave a zmaturoval v Košiciach roku 1919. Teológiu začal študovať v roku 1920 v bohoslovnom seminári v Spišskej Kapitule
Teológiu začal študovať v roku 1920 v bohoslovnom seminári v Spišskej Kapitule v rokoch 1921 – 1925 na teologickej fakulte v Prahe spolu s Františkom Skyčákom ml. Po vojenskej službe a vysviacke 29. júna 1925 bol kaplánom v Námestove a od roku 1927 administrátorom farnosti v Liptovských Revúcach, kde sa pod vplyvom Andreja Hlinku politicky angažoval a vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Po dosiahnutí doktorátu teológie roku 1933 pôsobil na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule ako profesor dogmatickej a fundamentálnej teológie, hebrejského jazyka a biblickej archeológie; bol aj prefektom seminára. Od roku 1937 bol vicerektorom a od roku 1945 rektorom seminára. Štefan Barnáš prijal biskupskú vysviacku 5. novembra 1949 v kaplnke diecézneho seminára z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka a pomocného biskupa Martina Khebericha. Štefan Barnáš si za heslo zvolil vetu Ut intelligam corde(Aby som porozumel srdcom). V roku 1951 bol odsúdený v Bratislave za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia. Desať rokov ho väznili v Ilave, Ružomberku, Mírove, Leopoldove.
Po amnestii roku 1960 mu zo zdravotných dôvodov umožnili pobyt v kňazskom domove v Pezinku, kde však bol naďalej pod policajným dozorom. Zomrel 19. apríla 1964 v Pezinku, pochovaný bol vo svojom rodisku v Slovenskej Vsi.
